Moderná medicína prestala bolesť iba tlmiť. Začala jej rozumieť.
Bolesť je jeden z najstarších komunikačných systémov ľudského tela. Informuje nás, že niečo nie je v poriadku. V mnohých prípadoch nás práve ona privedie k lekárovi – včas, ešte pred vznikom komplikácií.
Čo však robiť, keď bolesť neustupuje a stáva sa súčasťou každodenného života? Keď prestane byť len symptómom a premení sa na samostatné ochorenie?
Práve tu vstupujú do hry algeziologické centrá – špecializované pracoviská zamerané na diagnostiku a liečbu akútnej aj chronickej bolesti. Miesta, kde lekári vnímajú bolesť nie ako prekážku, ktorú treba rýchlo potlačiť, ale ako komplexný fenomén prepojený s telom, psychikou aj životným príbehom pacienta.
Bolesť nie je len fyzický pocit. Ide o biopsychosociálny jav, ktorý vzniká na úrovni:
telesnej: zápal, úraz, tlak na nerv, degenerácia,
psychickej: strach, vyčerpanie, úzkosť z bolesti,
sociálnej: izolácia, nemožnosť pracovať, strata role v rodine.
Chronická bolesť dokáže zmeniť osobnosť a každodenné fungovanie rovnako výrazne ako závažná choroba. Zvyšuje riziko depresie, porúch spánku, oslabuje imunitu a dramaticky ovplyvňuje kvalitu života.
Moderná medicína preto prestáva vnímať bolesť ako „príznak“, ale ako samostatnú diagnózu, ktorá si vyžaduje špecializovanú a multidisciplinárnu liečbu.
Akútna bolesť trvá hodiny až dni – je reakciou na zranenie či chorobu.
Chronická bolesť trvá dlhšie ako 3 mesiace a často nemá jednoduché riešenie.
Typické príčiny:
bolesti chrbta a krčnej chrbtice,
migrény a neuralgie,
pooperačná a poúrazová bolesť,
bolesti kĺbov a artróza,
neuropatické bolesti,
fibromyalgia,
onkologická a paliatívna bolesť.
Chronická bolesť sa môže „vpísať“ do nervového systému – mozog ju začne interpretovať aj tam, kde pôvodný problém už neexistuje.
Algeziológia prepája internú medicínu, neurológiu, anesteziológiu, psychiatriu, rehabilitáciu, fyzioterapiu aj psychoterapiu.
Nejde len o CT či MRI. Bolesť sa hodnotí podľa intenzity, charakteru, vplyvu na život, psychického stavu a funkčných schopností.
Od klasických analgetík až po moderné lieky na neuropatickú bolesť:
antidepresíva, antikonvulzíva, opioidná liečba – všetko s kontrolovaným dávkovaním.
Miniinvazívne výkony, ktoré bolesť priamo ovplyvňujú:
obstreky pod ultrazvukom,
epidurálne či facetové blokády,
rádiofrekvenčná ablácia nervov,
miechová stimulácia (neuromodulácia),
infúzne terapie.
Chronická bolesť mení držanie tela aj pohybové vzorce.
Cielená fyzioterapia obnovuje funkciu, znižuje napätie a zlepšuje mobilitu.
Chronická bolesť vyvoláva úzkosť, paniku a pocit bezmocnosti.
Psychoterapia pomáha zvládať bolesť, predchádzať „katastrofickému mysleniu“ a zlepšiť kvalitu života.
Pacient sa učí rozumieť svojej bolesti – čo ju spúšťa, ako sa prejavuje a ako jej predchádzať.
Informovaný pacient = účinnejšia liečba.
Každý pacient s chronickou bolesťou má za sebou príbeh:
strach, že bolesť znamená vážnu diagnózu,
nepochopenie okolia,
frustrácia z neúspešných pokusov o liečbu,
strata práce alebo životných rolí.
Lekár v centre liečby bolesti pracuje preto nielen s telom, ale aj s psychikou.
Neraz prichádza najväčšia úľava už v momente, keď pacient počuje:
„Vaša bolesť je skutočná. A môžeme s ňou pracovať.“
Jedna z najťažších foriem bolesti vzniká pri poškodení nervov.
Pacienti ju opisujú ako:
pálenie,
elektrické výboje,
brnenie,
necitlivosť.
Klasické analgetiká väčšinou nepomáhajú.
Je potrebná špecializovaná liečba:
antiepileptiká,
antidepresíva,
nervové blokády,
miechová stimulácia.
Tu ukazujú algeziologické centrá svoju najväčšiu silu.
Chronická bolesť nie je niečo, čo „sa pretrpí“.
Je to stav, ktorý:
mení mozog,
narúša imunitu,
zvyšuje krvný tlak,
výrazne zhoršuje kvalitu života,
podporuje depresiu a nespavosť.
Ignorovanie bolesti je zdravotne aj ekonomicky nákladné.
Včasná odborná liečba naopak:
zlepšuje funkčnosť,
znižuje spotrebu liekov,
prinavracia pacientov späť do života.
V paliatívnej medicíne má liečba bolesti kľúčové miesto.
Nejde už o predĺženie života, ale o jeho dôstojnosť.
Používajú sa kombinácie:
opioidov,
koanalgetík,
infúznych terapií,
intervenčných výkonov.
Cieľom nie je „nulová bolesť“, ale možnosť byť so svojimi blízkymi bez utrpenia.
Obor sa dynamicky rozvíja.
Očakáva sa rozvoj:
genetickej diagnostiky – prečo niekoho bolí viac a iného menej,
personalizovanej farmakoterapie,
nových neuromodulačných techník,
virtuálnej reality v liečbe bolesti,
pokročilých protibolestivých implantátov.
Bolesť sa stáva vedeckou disciplínou, nie vedľajšou starosťou.
Liečba bolesti nie je len o tabletke či injekcii.
Je to umenie kombinovať medicínu, psychológiu, rehabilitáciu a ľudskú podporu.
Algeziologické centrá menia pohľad na bolesť z jednorozmerného symptómu na komplexnú diagnózu, ktorú možno liečiť cielene a s rešpektom k príbehu pacienta.
Pretože pacient s bolesťou nepotrebuje len liek.
Potrebuje porozumenie, stratégiu a partnera, ktorý mu pomôže získať späť svoj život.
