Lekár na oddelení intenzívnej alebo resuscitačnej starostlivosti každý deň stojí na hrane medzi životom a smrťou. Jeho práca sa neodohráva v pokojnej ambulancii, ale v prostredí plnom monitorov, alarmov, hadičiek, ventilátorov a ticha pacientov, ktorí často nevnímajú svet okolo seba. A predsa ide o jedno z najdynamickejších a najnáročnejších miest modernej medicíny.
JIS – jednotka intenzívnej starostlivosti je určená pre pacientov vo vážnom stave, ktorí sú pri vedomí, no vyžadujú špeciálny dohľad a častú úpravu liečby – napr. po zložitých operáciách, pri arytmiách, sepsách alebo komplikovaných zápaloch pľúc.
ARO – anestéziologicko-resuscitačné oddelenie slúži pre pacientov s multiorgánovým zlyhávaním, často v bezvedomí, napojených na umelú pľúcnu ventiláciu, vazopresory, niekedy aj dialýzu. Sú to najkritickejšie prípady v celej nemocnici.
NIP – následná intenzívna starostlivosť je určená pre pacientov, ktorí prežili kritický stav, ale ešte nie sú schopní samostatne dýchať, hýbať sa alebo sa o seba postarať. Potrebujú odbornú rehabilitáciu a dlhodobú starostlivosť.
Deň začína ranným odovzdaním služby. Lekár preberá od nočného kolegu podrobné informácie o každom pacientovi – zmeny vitálnych funkcií, nové nálezy, lieky, akútne zásahy.
Nasleduje multidisciplinárna vizita, kde sa celý tím (lekár, sestra, nutričný terapeut, prípadne mikrobiológ či fyzioterapeut) venuje každému pacientovi. Posudzujú sa ventilačné parametre, acidobázická rovnováha, močová bilancia, neurologický stav, odpoveď na liečbu a kultivácie. Tieto rozhodnutia ovplyvnia celý priebeh dňa.
Po vizite prichádza čas na plánované výkony, ako sú:
zavedenie centrálnych žilových katétrov,
arteriálna kanylácia,
bronchoskopia,
výmena tracheostomickej kanyly,
úprava dialyzačnej terapie,
prevoz pacienta na zobrazovacie vyšetrenie.
Súčasne môže dôjsť k akútnemu príjmu – pacient z urgentu, operačnej sály alebo iného oddelenia. Stabilizácia, napojenie na prístroje, stanovenie prognózy – to všetko musí lekár zvládnuť v priebehu pár minút.
Poobede sa situácia zvyčajne upokojí, no lekár:
dolaďuje liečbu a výživu,
plánuje diagnostiku alebo odpojenie od ventilácie,
vyhodnocuje výsledky,
pripravuje pacienta na preloženie či prebudenie.
Dôležitou súčasťou je komunikácia s rodinami – mnohí pacienti sú v bezvedomí, takže lekár predstavuje jediný spoj s realitou. Hovoriť o prognóze, možnostiach alebo o ukončení márnej liečby si vyžaduje empatiu aj odbornú istotu.
Večerné a nočné služby majú svoje špecifiká – personálu je menej, ale zodpovednosť zostáva. Pacienti bývajú stabilizovaní, no aj malá odchýlka (pokles saturácie, tachykardia, zmena vedomia) môže znamenať veľký problém.
V noci často prichádzajú nové akútne prípady – úrazy, pooperačné stavy, resuscitácie. Lekár musí samostatne rozhodnúť, riadiť tím aj zvládnuť krízovú komunikáciu.
Na tejto práci nie je priestor pre chybu. Každá služba je iná. Každý pacient reaguje inak. Práve preto lekári v intenzívnej medicíne patria k absolútnej špičke – nie len odborne, ale aj psychicky, tímovo a ľudsky.
Zároveň je to odbor s vysokým rizikom syndrómu vyhorenia – nočný režim, stres, kontakt so smrťou a bezmocnosť si vyberajú svoju daň. Preto sa kladie dôraz na psychickú podporu, tímovú kultúru a supervíziu.
Oddelenia ARO, JIS aj NIP sú pilierom nemocničnej starostlivosti o najkrehkejších pacientov. Každé má svoj účel:
JIS stabilizuje,
ARO zachraňuje,
NIP rehabilituje.
Spája ich jedno: nepretržitá prítomnosť človeka, ktorý bdí nad životom. Lekár intenzívnej starostlivosti nie je len technik či diagnostik – je sprievodcom v tých najťažších chvíľach.
Jeho práca je pre verejnosť neviditeľná, no pre systém nenahraditeľná. Je to profesia, ktorá bolí – a zároveň dáva hlboký zmysel.
